História hradu

Hrad Füzér, ktorý sa nachádza v obdivuhodnom prostredí, je jedným z mála hradov v krajine, o ktorých možno tvrdiť s veľkou pravdepodobnosťou, že existovali už aj pred tatárskym vpádom. Hradný vrch Füzér je jedným zo 7 prírodných divov Maďarska, nachádza sa na kopci vulkanického pôvodu na najvýchodnejšej časti Zemplínskych vrchov v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe.

Hrad bol postavený začiatkom 13. storočia, a je jedným z najstarších kamenných hradov v Maďarsku.

V rokoch 2014 až 2016 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá zahŕňala výstavbu tzv. dolného hradu, obnovu kaplnky horného hradu, palácového krídla a dolnej bašty. V roku 2019 sa začali práce na druhej etape výstavby.

Prvé zdroje

Prvá písomná zmienka pochádza z roku1264, v pápežskej exhortácii. Ďalšia písomná zmienka v roku 1270 odkazuje na skutočnosť, že majiteľom hradu v prvej polovici 13. storočia bol pán zo šľachtického rodu slepý majster Andronicus z rodu Kompolt, od ktorého ho kúpil kráľ Ondrej II.

To, že hrad už existoval pred tatárskym vpádom potvrdzuje aj medaila, ktorá sa tu našla, denár z Friesachu z rokoch 1200 až 1246 salzburského arcibiskupa Eberharda II. Podľa písomných záznamov Vojtech IV. daroval Füzér a jeho panstvo svojej dcére, princeznej Anne Haličskej, ktorej ho násilím odobral jej brat, knieža Štefan (Štefan V.).

Ondrej II. v Obrázkovej kronike, zdroj: Wikipedia

Darovacia zmluva kráľa Ulászlóa II. pre Imreho Perényiho

Hrad ako dar

Hrad bol opäť spomínaný ako kráľovský hrad za vlády Karola z Anjou v roku 1320. O niekoľko rokov neskôr dal Lestak Ilsvai hrad do zálohu za 3.000 zlatých forintov, potom Kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1389 daroval hrad a panstvo a jeho osady synom Petra Perényiho: Miklósovi, Jánovi a Imremu. Perényiovci potom stavali významné stavby vo Füzéri v 15. a 16. storočí.

V období krála Matyáša vlastnili synovia Jána Perényiho István, Miklós a Peter hrad a obec Füzér. Dňa 22. februára 1506 kráľ Ulászló II. daroval hrad Füzér a panstvo abaujskému županovi Imremu Perényimu. Po smrti Imreho jeho synovia Peter a Ferenc podpísali dedičskú zmluvu s Istvánom Báthorym a Andrásom Báthorym z Ecsedu.

Uhorská svätá koruna vo Füzér

Po korunovácii Jánosa Szapolyaiho v roku 1526 Peter Perényi, strážca koruny, namiesto toho, aby bola koruna uložená na obvyklé miesto na Vyšehrade, nechal ju dopraviť na Füzér, kde bola skrývaná jeden rok. Slovami Györgya Szerémiho – „utekal, kým nenarazil na hrad Füzér a tam korunu ukryl na bezpečné miesto“.

Uhorská koruna bola vo Füzéri takmer rok. Preto sa aj stalo, že v roku 1529 Szapolyaiho muži podpálili stajne pod hradom (neúspešne). V roku 1533 sa Perényi rozhodol opevniť svoje hrady (Patak a Füzér). Podľa prameňov na práce dohliadal taliansky staviteľský majster Alessandro Vedani.

Počas pôsobenia Gábora Perényiho bola dedina pod hradom daná do zálohy.

V roku 1562 na prestavbe hradu pracoval majster z Košíc menom Jakab. Asi v tomto čase boli aj obytné krídla prestavané na renesančný štýl.

Uhorská svätá koruna v roku 2016 na hrade Füzér

Citadela v XVI-XVII. storočí

O rok neskôr, po smrti Gábora Perényiho v roku 1567 získali Miklós a György Báthoryovci z Ecsedu darovaciu zmluvu o hrade a jeho panstva za päťdesiatpäťtisíc zlatých forintov.

Čoskoro György Báthory zomrel, a tak jeho syn István zdedil časť füzérskeho panstva. Miklósova časť však prešla na Istvána až po jeho smrti v roku 1584. István Báthory, krajinský sudca, zomrel v roku 1605 bez nástupcu. Po ňom zdelila Füzér jeho sestra, Alžbeta Báthoryová vdova po Ferenca Nádasdyho a jej deti. V roku 1603 sa prostredníctvom Alžbety sa hrad dostal do rúk rodiny Nádašdyovcov.

Alžbeta Báthoryová vo svojom testamente nechala svoj majetok na svoje deti: Annu Nádasdyovú (pani Miklós Zrínyi), Katalin (pani György Drugeth z Homonnai) a Pála.

Dňa 6. júna 1614 Füzér sa dostal do rúk Pála Nádašdyho, ktorý zomrel v roku 1633. Dedičmi boli jeho deti Ferenc a Anna Mária. Okolo roku 1645 vznikol spor medzi obyvateľmi Slanca a Füzéra o vlastníctvo niektorých vrchov.

Majiteľka hradu Slanca, pani Zsigmond Forgáchová išla proti Füzér ozbrojeným vojskom. Jej vojská už boli na úpätí vrchu, nakoniec ale k zrážke nedošlo, pretože hradný veliteľ prescedčil pani Forgáchová na poslednú chvíľu, aby sa vzdala.

V roku 1654 hrad Füzér a jeho panstvo dostal do zálohu komorník Imre Mosdóssy a jeho manželka.

Füzér zostal vo vlastníctve Mosdóssyho až do roku 1660. O päť rokov neskôr ho získala pani Zsigmond Forgách. V roku 1668 Ferenc Nádasdy prenajal hrad a štyri dediny panstva Ferencovi Bónisovi za 3.000 forintov ročne.

Portrét Alžbety Báthoryovej

Život na renesančnom zámku

Posledné dni hradu

V súvislosti s Wesselényiho sprisahaním došlo 22. júna 1670 k zabaveniu majetku Füzér. Od roku 1675 sa čoraz viacej sťažovali na to, že „rebelovia” obťažujú obyvateľov Füzéra. Kapitán Strassoldo nechal hrad v roku 1676 vypáliť a „zdemolovať“ , pretože sa ustavične stával útočiskom početných povstalcov.

V roku 1686 daroval panstvo cisár Lipót I. spolu s hradom rodine Károlyi, ktorá si ho ponechala vo vlastníctve až do znárodnenia.

Okrem vypálenia hradu sa do histórie obce zapísalo niekoľko udalostí, ktoré viedli ku konečnému zániku viacerých sídiel v Uhorsku:

zánik osady po Rákocziho vojne za nezávislosť v roku 1711,
strata značnej časti hraníc obce po trianonskom mierovom diktáte v roku 1920,
strata funkcie a obmedzenie rozvoja medzi dvoma svetovými vojnami kvôli pohraničnému charakteru osady.

Hrad v roku 1600

Obraz Antala Ligetiho (1854)

Začiatok novej éry

Po požiari bol hrad zničený a zvyšné časti múrov sa tiež postupne zničili, obyvatelia používali tieto kamene ako stavebný materiál na stavbu svojich domov.

Za zmienku stojí, že prvé vizuálne zobrazenie hradnej zrúcaniny je z roku 1854 na maľbe a litografii Antala Ligetiho, vznikli aj ďalšie vyobrazenia v rokoch 1890 a 1902. Existujú dokonca aj fotografie z prelomu storočia o múroch. Je dôležité poznamenať, že tieto maľby a fotografie sú a vždy boli veľkou pomocou pri rekonštrukčných prácach.

Obraz Antala Ligetiho (1854)

Začiatkom 20. storočia obyvatelia Füzér pocítili zodpovednosť voči svojej minulosti. A tak Béla Wittich, lesný správca a pomocný lesný úradník vo Füzéri požiadal v roku 1910 Národný pamiatkový výbor, aby podporili záchranu hradu pred jeho úplným zničením. Obnova hradu bola želaním celého obca.

Romantická zrúcanina hradu (1956)

Kočiarová cesta do Füzéra (okolo roku 1939)

V rokoch 1934 až 1936 sa na hrade uskutočnili menšie konzervačné práce na základe plánov architekta Gézu Luxa a na náklady rodiny Károlyiho, ktorá vlastnila hrad už od roku 1686. Napriek týmto pozitívnym zmenám sa neskôr kvôli obdobovej myšlienke „zabudnúť na minulosť“ rekonštrukčné práce nemohli pokračovať.

Kočiarová cesta do Füzéra (okolo roku 1939)

V roku 1990 sa pomocou archeológa Zoltána Simona a architekta Pétera Oltaiho začali rozsiahle vykopávky hradu a na boku kopca bol vybudovaný výťah.

Hrad Füzér z vrcholu hradnej kaplnky. Oproti je Vežná brána, vpravo nákladný výťah a vľavo Sáfárház (1996)

Stavebné práce sa začali v roku 2014

Ferenc Kónya, ktorý bol správcom hradu v rokoch 1993 až 2017, je stále považovaný za kapitána hradu.

Keďže v tom čase stále prebiehali vykopávky, plány na stavebné povolenie hradu boli dokončené do roku 2012 za spôsobenie starostu Jenő Horvátha, až 12. novembra dostal hrad Horný Füzér stavebné povolenie.

Stavebné práce sa začali v roku 2014

V tom istom roku bola zriadená Správa hradu Füzér, ktorá je dodnes súčasťou miestnej samosprávy a ktorú vedie pani Márta Tompa-Vida.

Hrad povstal z popola

V rokoch 2012 až 2015 sa podarilo vďaka vytrvalému a viac ako storočnému úsiliu obnoviť Dolný hrad, opevnenie, ktoré je 50 metrov nižšie ako horná časť objektu, a bol vybudovaný tiež návštevnícky chodník Skalný trávnik so „zázrakmi prírody“.

Vlčia jama a hradná brána s padacím mostom pred Dolným hradom (2017)

Hrad Füzér vo výstavbe (2015)

V roku 2014 bola dokončená cesta vedúca na hrad, hradné parkovisko a návštevnícky chodník. V rokoch 2014-2015 boli zrekonštruované gotická kaplnka, palácové krídlo, pivnica, podkrovie a dolná bašta Horného hradu.

Hrad Füzér vo výstavbe (2015)

Rekonštrukcia hradu pokračovala a v decembri 2017, keď boli dokončené plány pre stavebné povolenie pre II. a III. etapu Citadely.

V rokoch 2019 – 2020 sa v rámci II. etapy realizovala výstavba dvoch miestností hospodárskeho krídla hradu, a to kuchyňa a pekáreň. Zariaďovanie výstavy týchto častí budovy stále prebieha. V tom istom roku bola hradná kaplnka, ktorá bola vysvätená na česť Panny Márie, požehnaná tromi historickými cirkvami, a dodnes sa využíva ako ekumenické miesto.

Začiatok II. etapy: dokončená kuchyňa, pekáreň (2022)

Minulosť a súčasnosť Hradu Füzér

Előtte

Utána

Előtte

Utána

Pomaly je na čase začať žať plody tvrdej práce našich predkov. Mnohých z vás určite zaujíma – buď preto, že ste tu už boli, alebo preto, že ste tu ešte neboli -, aký bol v minulosti a aký je teraz náš hrad REG-ÉLŐ Füzér. Rozdiel je priam ohromujúci, presvedčte sa to tom sami!